Existuje zdravá dávka alkoholu?

Už v staroveku sa objavovali nápoje ako víno a pivo, ktoré vo väčších dávkach menili vedomie a náladu človeka. Hoci sa alkoholu často pripisovali aj liečivé účinky, jeho nadmerná konzumácia viedla k známym nepríjemným stavom, ako sú bolesť hlavy, dehydratácia či "opica."

Keďže čistá voda nebola vždy samozrejmosťou, alkohol sa stal bezpečnejšou voľbou – a časom aj neodmysliteľným spoločníkom pri jedle či zábave. Dodnes je súčasťou väčšiny spoločenských stretnutí. Ak nepiješ, často vyčnievaš z davu. Niektorí sa dokonca čudujú – „Ty nepiješ?“. Ale hoci je alkohol spoločensky prijatý, z pohľadu zdravia patrí medzi najškodlivejšie látky vôbec. Ovlplyvňuje telo, myseľ aj vzťahy. A hoci sa s ním spája zábava, uvoľnenie či pocit pohody, realita býva často iná. Poďme sa naň pozrieť zblízka – bez predsudkov, ale s otvorenými očami.

Je považovaný za drogu?

Hoci je alkohol bežne dostupný v obchodoch, stále ide o drogu. Jeho účinok spôsobuje látka nazývaná etanol. Na rozdiel od iných drog, ktoré často napodobňujú prirodzené látky v mozgu (ako opiáty) alebo pôsobia na špecifické mozgové receptory (ako THC), etanol funguje inak. Vďaka svojej malej molekulárnej veľkosti dokáže ľahko prenikať cez bunkové membrány a narúšať vnútorné procesy buniek.

Etanol patrí medzi najškodlivejšie látky z hľadiska poškodzovania mozgových buniek, a to nielen medzi legálnymi, ale aj nelegálnymi drogami. Okrem degenerácie buniek spomaľuje neurogenézu a narúša neuroplasticitu, teda schopnosť mozgu vytvárať nové spojenia. Dokáže tiež spustiť proces programovanej bunkovej smrti, tzv. apoptózu.

Podľa štúdie z roku 2022, ktorej sa zúčastnilo viac ako 39-tisíc ľudí, už jedno malé pivo denne vedie k výraznému zmenšeniu mozgového objemu a zrýchlenému starnutiu mozgu. S vyšším denným množstvom alkoholu sa tento efekt ešte zosilňuje. Na základe tejto a ďalších štúdií je jasné, že neexistuje bezpečné množstvo alkoholu. Dlhodobá konzumácia alkoholu teda výrazne narušuje mozgové funkcie, vedie k strate mozgovej hmoty a pri ťažkom alkoholizme môže vyústiť až do alkoholom indukovanej demencie.

Nie je to len o hlave. Takto alkohol ničí tvoje telo zvnútra.

Alkohol neovplyvňuje len myseľ. Je to látka, ktorá sa šíri celým organizmom a zasahuje prakticky každý systém v tele. Od srdca, cez trávenie, až po DNA.

Kardiovaskulárny systém

Ešte donedávna sa hovorilo, že pohár červeného vína denne prospieva srdcu. Dnes už vieme, že to nie je pravda.
Nové výskumy potvrdzujú, že neexistuje bezpečná dávka alkoholu pre kardiovaskulárne zdravie. Aj malé množstvá zvyšujú riziko vysokého tlaku, srdcovej arytmie a kardiomyopatie – teda oslabovania srdcového svalu. Pri dlhodobom pití srdce jednoducho „nevládze pumpovať“ tak, ako by malo. Výsledok? Únava, slabšia výkonnosť, pomalšia regenerácia – a v extrémnych prípadoch až srdcové zlyhanie.

Tráviaci systém

Alkohol výrazne zaťažuje tráviaci systém, najmä pečeň. Pečeň je filtračná stanica tela – premieňa alkohol na menej toxické látky. Ale má svoje limity. Ak ju preťažujeme pravidelne, jej bunky nestíhajú regenerovať. Vznikajú mikrojazvy, ktoré časom prerastú do cirhózy – stavu, keď sa zdravé tkanivo mení na tvrdé, nefunkčné väzivo. A cirhóza nebolí. Neupozorní vás hneď.Keď sa objavia prvé príznaky (únava, žltkastá pokožka, tráviace ťažkosti), býva už neskoro.
Podľa štúdie patrí cirhóza pečene medzi 10 najčastejších príčin úmrtí na svete a alkohol je jej najčastejším spúšťačom.

Rakovina

Ethanol, hlavná zložka alkoholu je karcinogén prvej kategórie. Prechádza bunkovými membránami, mení štruktúru DNA a spúšťa oxidačný stres. To znamená, že bunky sa poškodzujú rýchlejšie, než ich telo stíha opravovať. Dlhodobá konzumácia je spojená s vyšším rizikom rakoviny prsníka, pečene, hrubého čreva, hrtana a ústnej dutiny. Štúdie navyše potvrdzujú, že aj nízka, ale pravidelná konzumácia alkoholu aktivuje gény spojené s rastom nádorov.

Mýty o alkohole, ktorým stále veríme

Alkohol je hlboko zakorenený v našej kultúre. Je súčasťou osláv, stretnutí aj každodenných rituálov. Mnoho ľudí preto verí, že jeho konzumácia v malých dávkach je dokonca prospešná – najmä ak ide o víno alebo pivo. Realita je však iná. Vedecké poznatky za posledné roky tieto predstavy čoraz presnejšie vyvracajú. Poďme sa pozrieť na tri najčastejšie mýty, ktoré sa stále objavujú v rozhovoroch, médiách či v bežnom uvažovaní.

„Víno je zdravé pre srdce“

Tento mýtus vychádza zo známeho tzv. „francúzskeho paradoxu“. Výskumníci si v 80. rokoch všimli, že francúzska populácia má relatívne nízky výskyt kardiovaskulárnych ochorení, napriek tomu, že konzumuje potraviny s vyšším obsahom tuku a pije červené víno. Tento paradox sa stal argumentom v prospech vína, najmä jeho údajného ochranného účinku na srdce.

Moderné výskumy však ukázali, že kľúčom k zdravému srdcu nebolo víno, ale celkový životný štýl – teda mediteránna strava bohatá na zeleninu, ryby, olivový olej, vyššia miera pohybu, menej spracovaných potravín a nižšia miera stresu. Vplyv vína na zdravie srdca sa ukázal ako minimálny až zanedbateľný, pričom riziká spojené s alkoholom stále výrazne prevyšujú jeho prípadné benefity. Výsledok? Aj ten „pohár červeného na zdravie“ má svoje skryté náklady.

„Pivo obsahuje vitamíny“

Áno, pivo obsahuje niektoré vitamíny skupiny B a minerály, pretože sa vyrába z obilnín a kvasníc. No tieto živiny sa v pive vyskytujú v zanedbateľných množstvách, ktoré nemajú významný dopad na výživu. Na to, aby človek prijal odporúčanú dennú dávku vitamínu B z piva, by musel vypiť desiatky litrov denne – čo by skôr poškodilo pečeň ako pomohlo organizmu.

Okrem toho pivo obsahuje alkohol, ktorý sám osebe zhoršuje vstrebávanie niektorých vitamínov a minerálov a zvyšuje ich straty z tela. Čiže aj keby pivo obsahovalo niečo „dobré“, celkový účinok na organizmus je v konečnom dôsledku negatívny. Ak teda niekto pije pivo kvôli vitamínom, existujú ďaleko bezpečnejšie a účinnejšie zdroje.

„Malé množstvo alkoholu neuškodí“

Toto je asi najnebezpečnejší mýtus – práve preto, že pôsobí tak rozumne a mierne. Veď jeden pohár vína denne nemôže nič pokaziť, však? Realita však ukazuje opak. Nové štúdie naznačujú, že aj veľmi malé množstvá alkoholu majú negatívny vplyv na mozog a jeho štruktúru.

Napríklad výskum publikovaný v roku 2022, ktorý analyzoval dáta od viac ako 39-tisíc dospelých ľudí, zistil, že už jeden alkoholický nápoj denne súvisí s merateľným zmenšením objemu mozgu a zhoršením jeho funkcie. Tento efekt bol priamo úmerný množstvu skonzumovaného alkoholu – čím viac, tým väčšie poškodenie. Navyše, ani pri nízkych dávkach sa tento efekt nezastavil. Mozgové tkanivo je mimoriadne citlivé, a aj malé narušenie má dlhodobý dopad na pamäť, sústredenie či rýchlosť spracovania informácií.

Existuje zdravá dávka alkoholu?

Nie. A hoci by to mnohí radi počuli inak, vedecké dôkazy hovoria jasne. Žiadna „bezpečná“ ani „zdravá“ dávka alkoholu neexistuje. Aj malé množstvo, napríklad pohár vína denne môže postupne zvyšovať riziko vážnych ochorení. Výskumy ukazujú, že alkohol, bez ohľadu na množstvo, ovplyvňuje mozog, zhoršuje regeneráciu, zaťažuje pečeň a zvyšuje riziko rakoviny.

Najnovšie odporúčania popredných vedeckých tímov preto hovoria jasne : "Najlepšia voľba pre tvoje zdravie aj výkon je nulová konzumácia alkoholu." Tvoje telo, tvoja myseľ aj tvoj spánok ti poďakujú.